Karin (16): Niekedy je fajn pozrieť sa na svet inak, tak som skúsila obrátiť bucket list a precítiť niečo pekné každý deň
Sú dni, keď na teba doľahne frustrácia zo školy, keď máš pocit, že ti nerozumejú kamoši ani rodičia. A sú aj dni, keď nerozumieš ani tomu, čo vlastne prežívaš. Je úplne OK sa takto cítiť a v náročných obdobiach hľadať spôsob, ako ubrať z čiernej. Karin si napríklad začala zapisovať a zvedomovať pekné momenty a maličkosti, ktoré jej spríjemnili deň. Prečítaj si, čo ju naučil týždeň vďačnosti, a vyskúšaj si obrátiť bucket list aj ty.
Volám sa Karin a študujem na tanečnom konzervatóriu. Študovať tanec od desiatich rokov sa niekomu môže zdať ako sen, ale… Úprimne? Je to aj úplná makačka. Každý deň trénujem niekoľko hodín a okrem toho mám aj bežné predmety, takže som v škole do večera. Už v pondelok sa teším na piatok, keď prídem domov z intráku úplne vyčerpaná.
Niekto mi raz odporučil písať si bucket list a zvedomovať si sny o budúcnosti. Mám kopec vecí, čo chcem skúsiť a zažiť: chcem vyskúšať plávanie so žralokmi, splavovanie, nejakú extrémnu túru v horách aj skydiving, ísť na Antarktídu a vôbec, precestovať celý svet. Rada o nich snívam, ale nie vždy mi pomáhajú zvládať nápor reality.
Začala som si teda písať niečo ako obrátený bucket list. Každý večer sa zamyslím, čo všetko sa mi udialo, a zapíšem si jednu vec, za ktorú som v ten deň vďačná. Pomohlo mi to vnímať maličkosti a vážiť si aj pekné momenty, ktoré sa mi v živote dejú. Pri náročnosti mojej školy a občas aj života celkovo je vďačnosť za drobnosti môj lifehack, ako zostať v pohode.
Súčasťou mojej praxe v škole je aj učiť deti tancovať. Nikdy by som si nemyslela, že za niečo také budem vďačná, ale naozaj som. Všimla som si, že deti inak vnímam, keď vidím, ako fungujú a pracujú na hodine. Bola piata hodina, žiadny stres, deti sa nesmiali, počúvali, prišli pripravené. Uvedomila som si, že skúsenosť s učením ma posúva mentálne dopredu. Učím sa lepšej trpezlivosti, som chápavejšia a jemnejšia.
Moja maminka je najdôležitejší človek v mojom živote. Som neskutočne vďačná za vzťah, aký medzi sebou máme. Neustále ma podporuje vo veciach, ktoré chcem skúsiť, a je vždy mojou prvou voľbou, keď potrebujem poradiť s problémom, ktorý neviem vyriešiť. Dnes sme spoločne vyriešili problém s frustráciou – písať slohy ma naozaj nebaví. Už nech je piatok a začne sa víkend so spoločnými záchvatmi smiechu. Som vďačná za svoju najlepšiu kamarátku a oporu v ťažkých chvíľach.
Práve som dočítala ďalšiu knihu, romantickú, samozrejme. Asi ju pridám do zoznamu najobľúbenejších, kam vlastne patrí väčšina mojich kníh. Najradšej čítam po anglicky, vďaka čomu sa na anglinu ani nemusím učiť a zostáva mi viac času čítať si len tak pre radosť. Láskou ku knihám si rada skracujem dlhé cesty aj nudné dni. Moja predstavivosť pri čítaní funguje na plné obrátky, nevnímam čas a ani dianie okolo seba. Som vďačná aj za menší, no vždy vítaný útek od reality.
Mám šestnásť rokov a na intráku som od desiatich. Prežívam tam denné problémy, radosti aj starosti všetkých. ,,Karin, mám problém, poraď.“ ,,Karinka, bolí ma brucho, nemáš tabletku?“ ,,Čau Karin, no povedz, čo by si mu povedala, keď mi napísal toto?“ ,,Karin... ja som to dostala, čo teraz?“ Neviem síce ako, ale nejako som si na intráku zaslúžila byť mamou. Sú dni, keď človek nezvláda popri svojich problémoch riešiť aj cudzie. Aj dnes bol deň, keď je „Karin mamou“, ale pri večerných úvahách som pochopila, že táto rola v komunite je krásny kompliment. Som vďačná, že mi pomáha budovať vzťahy.
Sneh je fajn. Pokiaľ nebývaš na Orave na kopci pod lesom. A kým ti pohodlné a vykúrené auto v tom snehu nezapadne. Zrazu musíš prejsť s kufrom a taškou na chrbte 300 metrov do kopca (pocitovo 3 km) po zľadovatenej ceste. Na každom kopčeku si urobíš prestávku, chytíš dych a potom zachraňuješ šmýkajúci sa kufor. Sú to práve takéto momenty, keď ďakujem aj za veci, ktoré bežne vnímam ako samozrejmosti. Napríklad autá so 4 x 4 pohonom, ktoré ma po ťažkom týždni privezú domov bez bonusového dobrodružstva.
Dnes je šiesty deň môjho pokusu s obráteným bucket listom. Možno aj preto zrazu viac preciťujem niektoré veci, ktorých odlišnosť časom zbežnie. Mám troch rodičov – maminu, biologického otca a otca. No naozaj sú mojimi rodičmi len dvaja z nich a to je moje ďakujem za tento deň.
Otec nemusí byť len niekto, kto vám dal meno a posiela výživné. Moja vďačnosť patrí otcovi, ktorý ma naučil plávať, ktorý mi dal domov, brata a ktorý sa zaujíma o to, čo chcem a nechcem. Viem, že sa na neho môžem spoľahnúť v akomkoľvek smere. Som vďačná za veci, ktoré ma naučil, a za príležitosti, ktoré mi ponúkol. A hlavne som vďačná za to, že je.
Na začiatku som spomínala, že mám aj zoznam vysnívaných zážitkov. A dnes ráno sa mi konečne podarilo dostať k jednému z nich. Vyskúšala som snowboardovať. Na svahu bolo sviežich -12 °C a snežilo. Je divné mať zviazané nohy, ale nie je to nič, na čo sa nedá zvyknúť. Frustráciu z nie málo pádov vo mne na konci úplne prevážila radosť. Som vďačná za malý splnený sen a príležitosť vyskúšať si nový šport.
Obrátený bucket list je podľa psychologičky Hany Šándorovej forma ďakovného cvičenia, s ktorým časom získaš nadhľad v ťažkých chvíľach. Ak si chceš toto cvičenie vyskúšať tiež, máme pre teba pár tipov, ako začať a neprestať.
- Začni už dnes. Stačí sa len rozpamätať, čo pekné alebo dobré sa ti počas dňa stalo, čo ťa potešilo alebo príjemne prekvapilo. Pripravil ti tatko najlepšie raňajky na svete alebo odpadla hodina, na ktorej mala byť písomka? Na zozname vďačnosti môže byť čokoľvek, čo ti urobilo deň.
- Píš si ho. Náš mozog lepšie spracuje informácie, ktoré si zapíšeme, ako keď na niečo len myslíme, preto si urob z vďačnosti rutinu a vyhraď si čas na písanie. Zapisuj si napríklad večer pred spaním do zošita, do poznámok v mobile alebo hocikde, kde ti to bude najviac vyhovovať.
- Pravidelnosť je kľúčová. S obráteným bucket listom sa vytrénuješ vo vďačnosti, ktorá ťa naučí lepšie zvládať stres. No podobne ako akékoľvek cvičenie, aj vďačnosť potrebuje čas. Nevadí, ak niektorý deň časom vynecháš, no na začiatku skús dať aspoň jeden nepretržitý týždeň. Ľahšie si nový zvyk osvojíš.
- Zapisuj si aj pocity, ktoré pri momentoch vďačnosti cítiš, a píš čo najkonkrétnejšie. Teda namiesto „Ďakujem za kamarátov" skús napríklad: „Som vďačná za Naty, ktorá si všimla, že nie som OK, no keď sa mi nechcelo rozprávať, nenútila ma a len tak pri mne bola. Cítila som, že mi rozumie.“
Ak potrebuješ návod, ako si vďačnosť začať zvedomovať, klikni sem a pozri si toto minútové video.