Zabudni na motivačné manifestovanie. Strach zo zlyhania ovládneš, keď si predstavíš, čo najhoršie sa môže stať
Mať dobré známky v škole. Zvládať nároky rodičov a nesklamať. Chcieť zapadnúť medzi ostatných, no zároveň vynikať. Byť tu pre kamošov. Naštartovať kariéru a ideálne pred tridsiatkou dosiahnuť nejaký úspech. A popri tom všetkom dealovať s neistotou.
Spoločnosť aj sociálne médiá nám nastavujú nerealistické očakávania, ktoré pôsobia na našu duševnú rovnováhu a sebadôveru. Vytvárajú tlak na dosiahnutie ideálov a prinášajú pochybnosti o vlastnej hodnote a schopnostiach. Ich vedľajším efektom je aj všadeprítomný strach zo zlyhania.
Pravidelne sa s ním pasuje aj olympijská tenistka Anna Karolína Schmiedlová. „Keď má niekto snahu uspieť, niekedy môže byť náročné zvládať všetky ciele aj prípadnú kritiku,“ povedala nám pri natáčaní videí, ktoré nájdeš v článku.
Spolu s Karolínou, so športovým psychológom Petrom Kuračkom a vďaka podpore Férovej nadácie O2 sme pripravili sprievodcu, ktorý ti pomôže lepšie pochopiť obavy zo zlyhania a nájsť vlastnú cestu, ako si s nimi poradiť.
Dostaň to zo seba von, aj keď si introvert/ka
Strach zo zlyhania je úplne normálna vec. Takéto stavy bežne zažívajú aj ľudia, ktorí sa navonok tvária ako sebavedomé stelesnenie úspechu. Náš mozog si rád spája chyby a riziká s hrozbami a rozozvučí vnútorný „alarm“, keď sa púšťame do niečoho nového alebo nepoznaného. Čím väčšie nároky na úspech, tým hlasnejšie vyzváňa.
„Tlak zvonku je silný a nie je mi príjemný, tak sa snažím nepripúšťať si, čo odo mňa očakávajú ostatní. Lenže ja som hlavne veľmi sebakritický človek, takže potom nastupuje ešte tlak z môjho vnútra,“ hovorí Karolína. Pomáha jej pohyb a dychové cvičenia. „Keď strnulo stojím, strach je o to silnejší.“
BTW, dychové cvičenia, ktoré ti pomôžu, keď na teba doľahne realita, nájdeš tu. Ak si chceš zlepšiť duševné zdravie pohybom, tuto sme ti pripravili návod, ako začať aj vytrvať.
Tenistka hovorí aj o dôležitosti zdieľania svojho prežívania. „Dostať to zo seba von“ jej pomáha napriek tomu, že sa považuje za introvertku. „Keď sa trochu posťažujem najbližším, porozprávame sa, prípadne si poplačem, prejde všetko oveľa rýchlejšie,“ hovorí nám Karolína.
Odvaha pre ňu nie je len o tom, že nemáš strach. Je pre nás prirodzený, tak sa s ním treba zmieriť a naučiť pracovať. „Pre mňa to znamená nastúpiť na kurt a skúsiť to napriek tomu, že je strach trochu prítomný,“ hovorí tenistka.
Motivačné mýty sú nahrávka na smeč
Ale čo robiť, keď ťa strach zo zlyhania paralyzuje? Keď ti bráni učiť sa, tvoriť, skúšať nové veci a rozhodovať sa o živote?
Začni jednoducho, prehodnoť plytké prázdne rady, ktorými nás masírujú life koučky a krypto bráškovia z detských izieb. Pomôžeme ti vyvrátiť a odpinkať preč najčastejšie mýty motivačnej kultúry.
Realita: Pochybovať o sebe je prirodzené, pretože chybám sa nevyhneš a niekedy sa aj zle rozhodneš. Pochybnosti sú prejavom fungujúcej kritickej mysle, ktorá ti dovoľuje prehodnocovať tvoje rozhodnutia.
Realita: Chyby sú neoddeliteľnou súčasťou učenia a rastu. „Každé moje zlyhanie zo mňa robí silnejšiu osobnosť. Z horších zápasov a prehier si vždy beriem lekcie do budúcnosti,“ hovorí tenistka.
Realita: Úspech je často výsledkom tímovej práce a zdieľania nápadov. A nezabudnime, že nie všetci máme v živote rovnakú štartovaciu čiaru.
Realita: Perfekcionizmus môže viesť k paralyzujúcemu strachu zo zlyhania. Keď robíš veci, ktoré ťa bavia, a cítiš, že ťa napĺňajú, načo sa porovnávať a naháňať s inými?
Realita: Úspech v práci nemusí vždy zaručovať šťastie v osobnom živote. Mnohí profesionáli sa potýkajú s problémami v súkromí, s duševným zdravím a vnútorným naplnením.
Realita: Mnohí úspešní ľudia museli experimentovať a prispôsobovať svoje ciele v priebehu času. Cesta k úspechu je často nejasná, plná prekvapení a tvoja definícia naplnenia a úspechu sa asi tiež bude vyvíjať.
Čo najhoršie sa môže stať? Prídeš na nové myšlienky
Zbaviť sa zakorenených myšlienok z motivačných fráz, ktoré na teba skáču zovšadiaľ, chce čas a zvedavosť zamyslieť sa, čo je skutočne dôležité pre teba.
Ako sa prejavuje strach zo zlyhania?
* bojíš sa pustiť do nových vecí alebo situácií, v ktorých sa necítiš sebaisto,
* stále premýšľaš o tom, čo si budú myslieť ostatní ľudia,
* máš stres v sociálnom kontakte,
* bojíš sa opustiť komfortnú zónu,
* máš psychosomatické prejavy alebo somatizuješ – napr. tráviace ťažkosti, problémy s dýchaním, kožné zmeny, oslabená imunita, častejšie choroby alebo zranenia,6. prežívaš úzkostné stavy, panické ataky,
* máš intenzívne pocity sklamania, frustrácie a nenaplnených očakávaní.
Ak chceš začať preskúmavať svoj strach zo zlyhania a naučiť sa s ním vyrovnať, zamysli sa nad 3 otázkami, ktoré nám poradil psychológ Peter Kuračka:
Preskúmaj očakávania svojho okolia aj svoje vlastné. Sú dôležité? Sú realistické? Skús nájsť, čo majú tieto situácie spoločné, a nájdeš aj spúšťače, ktoré v tebe vyvolávajú stres a obavy. Sú to verejné vystúpenia, akademický tlak, dynamika vo vzťahoch? Keď zistíš,
čo ti nerobí dobre, bude sa ti ľahšie hľadať spôsob,
ako na strach reagovať.
Predstavovať si katastrofické následky zlyhania ešte pred tým, ako sa do niečoho pustíš, môže byť prospešné. Znie to síce mega divne, ale môže ti to pomôcť znížiť úzkosť spojenú so strachom zo zlyhania.
Keď si predstavíš najhorší možný scenár, mozog sa začne pripravovať na možné prekážky, čo znižuje pocit neistoty a stresu.
Navyše odpovede na otázku, čo najhoršie sa mi môže stať, ti môžu pomôcť uvedomiť si, že následky často nie sú také zlé, ako si predstavujeme. Hlavne nezabudni, že nikto nerieši tvoj život tak intenzívne ako ty, každý overthinkuje najprv ten svoj. Niektoré veci stačí nechať vyšumieť.
Trénuj si mozog, dokáže sa meniť a prispôsobovať. Keď najbližšie nastúpi strach, nezľakni sa ho a prvotnú reakciu na neistú situáciu neber ako automaticky správnu. Spochybni ju rovnako, ako ťa teraz tlak a strach navádza spochybňovať seba.
Takže napríklad namiesto „Určite sa pomýlim“ si môžeš skúsiť povedať „Niečo o tejto téme predsa viem, a aj keď spravím chybu, nič sa nestane“.
Trénovaním nových spôsobov myslenia môžeme postupne nahradiť staré, nefunkčné myšlienkové vzorce novými. Dôležité je pochopiť, že zmena si vyžaduje čas a občasné návraty starých obáv sú prirodzené.
